15. 12. 2019  11:16 Ivica
Akademický informační systém

Lidé na STU


Na této stránce máte zobrazeny všechny veřejně přístupné údaje o zadané osobě. Některé informace o personálním zařazení a funkcích osoby mohou být skryty.

prof. Ing. Viliam Macura, PhD.
Identifikační číslo: 772
Univerzitní e-mail: viliam.macura [at] stuba.sk
 
Profesor CSc.,PhD. - Katedra vodného hospodárstva krajiny (SvF)

Kontakty     Výuka     Projekty     Publikace     Orgány     Vedené práce     

Základní informace

Základní informace o závěrečné práci

Typ práce: Disertační práce
Název práce:Vplyv morfologických a hydraulických charakteristík koryta na kvalitu akvatickej oblasti toku
Autor: Ing. Monika Jalčovíková, PhD.
Pracoviště: Katedra vodného hospodárstva krajiny (SvF)
Vedoucí práce: prof. Ing. Viliam Macura, PhD.
Oponent 1:prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD.
Oponent 2:doc. Ing. Peter Halaj, PhD.
Oponent 3:Ing. Dušan Chlapík, PhD.
Stav závěrečné práce:Závěrečná práce byla úspěšně obhájena


Doplňující informace

Následují doplňující informace závěrečné práce. Kliknutím na odkaz s názvem jazyka zvolíte, v jakém jazyce mají být informace zobrazeny.

Jazyk zpracování závěrečné práce:slovenský jazyk

slovenský jazyk        anglický jazyk

Název práce:Vplyv morfologických a hydraulických charakteristík koryta na kvalitu akvatickej oblasti toku
Abstrakt:Riešenie dizertačnej práce je zamerané na objektivizáciu hodnotenia kvality akvatického habitatu horských a podhorských tokov rozhodovacou metodikou IFIM (v originály Instream Flow Incremental Methodology -- IFIM). Kvalita habitatu je v tejto metodike interpretovaná na základe bioindikácie, ktorú v práci reprezentuje ichtyofauna v podobe vhodnostných kriviek. Krivky sú v princípe založené na frekvenčnom rozdelení rýb v mikrohabitate, ktoré boli určené na základe ichtyologických meraní. Správnosť vyhodnotenia vhodnostných kriviek je jednou z najdôležitejších krokov v metodike IFIM. Ich vyhodnotenie bolo overené na 20 tokoch Východného Slovenska v povodí riek Poprad, Bodrog a Hornád a ich zovšeobecnenie ako aj vplyv prietoku na tvar vhodnostných kriviek reprezentujúcich rýchlostné pole a hĺbku toku boli podrobne analyzované na referenčnom úseku toku Drietomica. Z výsledkov vyplýva, že v období minimálnych prietokov ryba preferuje úkryty s maximálnymi hĺbkami. Miernym zvýšením prietoku ryba zostáva na tom istom stanovišti, preto sa pre oblasť optimálneho habitatu zväčšuje hĺbka so zväčšením prietoku. Tento trend bol potvrdený ichtyologickým výskumom realizovaným pri troch vodných stavoch na toku Drietomica vo všetkých 14 sledovaných mikrohabitatoch. Z uvedeného vyplýva, že vhodnostná krivka by mala byť odvodená pre minimálne prietoky a maximálna miera vhodnosti ostáva zachovaná až do prietoku, keď ryba je nútená vyhľadať iný úkryt, a to z dôvodu vyšších rýchlostí. Ideálne by bolo mať sadu meraní od minimálneho prietoku až po prietok, kedy dochádza k zmene preferencie habitatu rybami. Potom vzostupná časť krivky by bola odvodená z krivky pri minimálnom prietoku a zostupná časť z krivky, pri ktorej už dochádza k zmenám stanovišťa rýb. Takouto metodikou bola v práci odvodená vhodnostná krivka pre tok Drietomica. V praxi je postačujúce odvodiť vzostupnú časť krivky z minimálneho prietoku a zostupnú časť krivky je možné určiť expertným odhadom, lebo táto časť krivky nemá veľký vplyv na hodnotenie minimálnych bilančných prietokov. Ďalšia analýza bola venovaná stanoveniu konkrétnych váh parametrov pri posúdení vplyvu prietoku na vhodnostné krivky. Z výskumu Macura a kol. (2011) bolo celkovo vyhodnotených 52 úsekov zo 43 horských a podhorských riek Slovenska. Zo štatistického vyhodnotenia vyplýva silná závislosť s hĺbkou habitatu a slabá až žiadna s rýchlosťou v toku. Celkovo aj na reprezentačnej rybe pstruhovi potočnon možno konštatovať, že kvalita habitatu je určovaná hlavne hĺbkou toku, rýchlosť nie je rozhodujúca. Na základe uvedených výsledkov bola skúmaná zmena kvality habitatu podľa troch metód a s rôznymi váhami parametrov vyplývajúcich z rýchlosti toku a hĺbky koryta. Táto analýza bola realizovaná na 15 tokoch. Z výsledkov vyplýva, že optimálny pomer parametrov vyplývajúcich z hĺbky k parametrom rýchlosti je 8:2. Z podrobnej analýzy na referenčnom úseku toku Drietomica je rozdiel medzi vyváženými parametrami a pomerom parametrov 8:2 v prípade brodových oblastí 32% a medzibrodových oblastí 13%. Výsledky práce objektivizovali hodnotenie kvality akvatického habitatu horských a podhorských tokov metodikou IFIM. Výsledky boli zovšeobecnené a interpretované tak, aby mohli byť priamo využité pri hodnotení toku v zmysle Rámcovej smernice o vode (2000/60/ES), revitalizačných opatrení alebo určení minimálnych bilančných prietokov.
Klíčová slova:kvalita habitatu, IFIM, RHABSIM model, vážená využiteľná plocha

Aktuální stupeň zveřejnění
 
zpřístupňování digitální rozmnoženiny školního díla prostřednictvím akademické / univerzitní knihovny na studijní, vědecké, vzdělávací a informační účely pouze uživatelům v rámci vysoké školy (kontrola přístupu na základě IP adres počítačů nebo prostřednictvím jména a hesla).


Zobrazení a stahování souborů

Pokud chcete zobrazit zadání závěrečné práce, klikněte na ikonu Zobrazit zadání. Ikony Závěrečná práce, Přílohy práce, Posudek vedoucího a Posudek oponenta představují soubory týkající se závěrečné práce, které je možné stáhnout. Budou zobrazeny pouze v případě, že je soubor vložen a zároveň je veřejný.

Zobrazit zadání

Části práce s odloženým zveřejněním:

Závěrečná práce (přílohy závěrečné práce) neomezeně
Posudky závěrečné práce neomezeně